CCCCC AA RRRRR OOOO LL II NN N AA CC AA A RR R OO O LL II NNN N AA A CC AA A RRRRR OO O LL II NN N N AA A CC AAAAAA RR R OO O LL II NN NN AAAAAA CCCCC AA A RR R OOOO LLLLLL II NN N AA A ELEKTRONICKY ZPRAVODAJSKY SERVIS STUDENTU ZURNALISTIKY Univerzita Karlova v Praze Fakulta socialnich ved se sidlem Smetanovo nabr. 6, 110 01 Praha 1 Ceska republika e-mail: CAROLINA@mbox.fsv.cuni.cz ISSN 1212-5032 tel: (+4202) 22112252, fax: (+4202) 22112219 *-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-* C A R O L I N A cislo 405, ctvrtek 8.unora 2001 Z UDALOSTI UPLYNULEHO TYDNE (od 31.ledna do 7.unora) V CESKE REPUBLICE Pilip a Bubenik se po 25 dnech vezneni na Kube vratili domu Poslanec Ivan Pilip (Unie svobody) a podnikatel Jan Bubenik, kteri byli zadrzovani na Kube od 12.ledna, pristali v Praze na ruzynskem letisti v utery 6.unora vecer. Oba muzi byli z vezeni propusteni pote, co podepsali dokument, ve kterem priznali, ze "z neznalosti porusili kubanske zakony tim, ze se stykali s disidenty, a omluvili se kubanskemu lidu, pokud se tim citil dotcen". Ve stredu se Pilip a Bubenik spolecne se svymi pribuznymi setkali na Prazskem hrade s prezidentem Vaclavem Havlem. Po temer hodinu trvajici schuzce prezident verejne podekoval vsem, kteri se o jejich propusteni a navrat zaslouzili. Prelomovy vyznam mela podle nej mise predsedy Senatu Petra Pitharta (viz Carolina 404), kterou pomohla zprostredkovat slovenska diplomacie, a vyznamnou roli sehrala Meziparlamentni unie. "Musime videt sve osudy v souvislosti s osudy ostatnich, svou zemi v souvislosti s celym svetem, musime prijmout svuj dil odpovednosti za osud lidskych prav a svobod na celem svete," rekl po setkani. Domniva se, ze Pilip s Bubenikem zasluhuji obdiv a uznani za to, ze takovou spoluodpovednost na sebe vzali. Take Ivan Pilip podekoval vsem, kteri je ve vezeni podporovali a zaslouzili se o jejich navrat. Priznal, ze je posilovalo vedomi, ze se jednoho dne vrati a budou zase zit ve svobodne zemi. O to vic vzpominali na lidi, kteri v drivejsim Ceskoslovensku dokazali celit statni masinerii."Techto lidi jsem si vzdycky vazil, ale moje ucta k nim po tomto zazitku nesmirne stoupla. A ja si myslim, ze svet se meni diky nim," rekl Pilip. Z Prazskeho hradu Veronika Pavlu Novym ministrem spravedlnosti je Jaroslav Bures V patek 2.unora jmenoval prezident Vaclav Havel do funkce ministra spravedlnosti Jaroslava Burese. Vystridal Pavla Rychetskeho, ktery ministerstvo vedl od rijna s tim, ze funkci prijal na dobu prechodnou. Z cela rezortu tehdy odesel Otakar Motejl, kdyz ve snemovne neuspel s navrhem reformy justice, napr. trestniho radu. Bures predsedal do konce roku 1999 obcanskopravnimu a obchodnimu kolegiu Nejvyssiho soudu a na ministerstvo prisel sestactyricetilety pravnik z funkce predsedy Vrchniho soudu v Praze. Martin Roubal ROZHOVOR CAROLINY S JAROSLAVEM BURESEM V PRILOZE Po sedmi letech navstivil Ceskou republiku sef ruske diplomacie Ministr zahranici Ruske federace Igor Ivanov prijel do Prahy 2.unora na nekolik hodin. Jednal s prezidentem Vaclavem Havlem o oziveni vzajemnych vztahu a s premierem Milosem Zemanem o splaceni ruskeho dluhu. Hovoril rovnez s ministrem zahranici Janem Kavanem a s predsedou Poslanecke snemovny Vaclavem Klausem. Navsteva by mela prispet k obnoveni ekonomickeho, kulturniho i politickeho dialogu mezi obema zememi, v jejichz vztahu pretrvava jiste ochlazeni. Martina Oplatkova Predstavila se sestice kandidatu na funkci prozatimniho reditele CT Ve verejnem slyseni prenasenem Ceskou televizi se 6.unora kandidati na funkci prozatimniho reditele vyjadrovali k reseni krizove situace CT - viz Carolina 400-404 (ukonceni stavky, personalni otazky, provedeni hloubkoveho auditu). Byly mezi nimi i dve zeny z tymu Jiriho Hodace - Vera Valterova a Jana Bobosikova. Dalsimi byli Jiri Balvin, Michael Kralert, Vratislav Mechura a dekan FAMU Karel Kochman, ktereho preferuji zamestnanci CT a poslanci Unie svobody. Podle MF Dnes nemaji poslanci ostatnich stran ohledne sveho hlasovani 9.unora, kdy ma byt reditel zvolen, stale jasno, nebo se nechteji predbezne vyjadrovat. Bobosikova jako jedina vyslovila podporu privatizaci jednoho z kanalu CT, ovsem nikoliv v ramci mandatu prozatimniho reditele. Radim Hladik Sdruzeni Ferdinanda Peroutky ocenilo take zpravodajstvi CT Novinarskou cenu Ferdinanda Peroutky za rok 2000 prevzali 6.unora komentator Prava Alexandr Mitrofanov a komentator Ceskeho rozhlasu Petr Novacek. Za pristup, s nimz haji novinarskou praci pred vlivem politickych stran, ocenilo Sdruzeni Ferdinanda Peroutky i redakci zpravodajstvi Ceske televize. red Osmnactilety dansky demonstrant nevinen Mestsky soud pro Prahu 1 zprostil 1.unora danskeho studenta Madse Thordala Traerupa obzaloby z utoku na verejneho cinitele, za coz mu hrozil az desetilety trest. Policistum se vzhledem ke zrejmym rozporum v jejich vypovedich a nepresvedcivym dukazum nepodarilo prokazat, ze by je Traerup pri demonstracich proti MMF loni v zari skutecne napadl. Statni zastupkyne se proti rozsudku na miste odvolala. Druhy obzalovany dansky aktivista se k soudu ze zdravotnich duvodu nedostavil. Dalsi dva procesy s demonstranty se mely konat 6.unora. Dva Spanele a Polak se ale k jednani nedostavili. Polakovi nebylo doruceno predvolani, stejne jako jednomu ze Spanelu. V druhem pripade se vsak pri propusteni z vazby za sve obcany a jejich dostaveni k soudu zarucila spanelska ambasada. Brzy maji nasledovat soudy i s dalsimi aktivisty. Na druhe strane Inspekce Ministerstva vnitra CR zamitla vetsinu z temer 400 stiznosti na chovani policistu a pripustila pouze ctyri prestupky a jeden trestny cin, jehoz pachatele se ovsem nepodarilo zjistit. Z Mestskeho soudu pro Prahu 1 Radim Hladik S ucinnosti od 1.dubna zavadi Ceska republika viza pro Kanadany K zavedeni vizove povinnosti dochazi pote, co cesko-kanadska jednani o oboustrannem bezvizovem styku nevedla k vysledkum. Kanada obnovila vizovou povinnost pro obcany CR v souvislosti se zvysenym poctem romskych zadatelu o azyl v roce 1997 a odmitla od nich ustoupit i pote, co romsky exodus prestal. Ministr zahranici Jan Kavan zduraznil, ze vizovy rezim bude maximalne vstricny vuci kanadskym podnikatelum a obchodnikum. Martina Oplatkova Nejznamejsimu ceskemu vezni Jirimu Kajinkovi znovu svitla nadeje Jiri Kajinek, dozivotne odsouzeny za dvojnasobnou najemnou vrazdu, ktery vloni v rijnu uprchl z nejstrezenejsi veznice v zemi - Mirova a 8.prosince byl dopaden, dostal sanci, ze jeho pripad znovu projedna soud. Exministr spravedlnosti Pavel Rychetsky totiz jeste pred tim, nez predal urad svemu nastupci, podal v Kajinkove kauze stiznost k Nejvyssimu soudu. Oznamil to 2.unora s tim, ze vysetrovani a projednavani pripadu neshledal jako stoprocentni. Martin Roubal V ZAHRANICI/BOHEMIKA Zeman vyzval Svedy k investicim v CR Premier Milos Zeman predstavil pri oficialni navsteve Svedska 5.- 6.unora CR jako stabilni sanci pro severske investice zejmena v prumyslu a pri prezbrojovani vojenskeho letectva. Hlavnim cilem cesty byly rozhovory o rozsirovani Evropske unie (Svedsko EU nyni predseda) a o prohlubovani ekonomicke spoluprace. Zeman konkretne hovoril napr. o nakupu svedskych stihacek JAS 39 Gripen a jeho doprovodnem offsetovem programu, ktery dosahuje vyse az tri miliard dolaru. Spolu s ministrem prumyslu a obchodu Miroslavem Gregrem usiloval Zeman o povzbuzeni svedskeho koncernu Volvo k ucasti na privatizaci koprivnicke Tatry. Podle CTK jiz koncern zajem potvrdil. Martin Roubal Vaclav Havel prevzal v Parizi cenu Vaclav Havel prevzal 1.unora v Parizi jako prvni laureat Velkou cenu udelovanou Svetovou akademii kultur, kterou zalozil nositel Nobelovy ceny za mir Elie Wiesel. Cenu, ktera mu byla udelena za literarni dilo a politickou cinnost, predal Havlovi francouzsky premier Lionel Jospin. Havel hovoril take s prezidentem Jacquesem Chiracem, mimo jine o prazskem summitu NATO, ktery se bude konat pristi rok. Martina Oplatkova NA SLOVENSKU/SLOVENIKA Mikulas Dzurinda v USA a Lucembursku Od 1.unora pobyval na ctyrdenni navsteve v USA premier Mikulas Dzurinda. Pri setkani s nekolika senatory loboval za vstup Slovenska do NATO a v New Yorku oficialne zahajil Mesic slovenske kultury (podrobneji viz Kultura). Nepodarilo se mu ale sejit se s novym prezidentem Georgem Bushem a behem oficialni prezentace slovenske kultury mu zrejme nebyla prijemna pritomnost Rudolfa Ziaka, byvaleho zastupce reditele tajne sluzby (SIS), po nemz je na Slovensku vyhlaseno patrani kvuli obvineni ze sabotaze a sireni poplasne zpravy. Dzurinda se po navratu z USA na Slovensku nezdrzel a 5.unora odcestoval na navstevu do Lucemburska. To je zastancem vstupu Slovenska do NATO a EU, coz byly hlavni body jednani obou premieru. Rusky ministr zahranici Ivanov navstivil Bratislavu Ve stredu 31.ledna prijel na statni navstevu ministr zahranicnich veci Ruske federace Igor Ivanov. S prezidentem, premierem a vladou jednal o pretrvavajicim zajmu Ruska o obchodne-ekonomickou spolupraci se Slovenskem. V teto souvislosti slibil, ze planovany rusky plynovod bude dokoncen. Spolupraci by nemel ohrozit ani zajem Slovenska o vstup do NATO. Ministr Ivanov pote spolu s prvni zenou ve vesmiru Valentinou Tereskovovou otevrel v Bratislave Rusky kulturni institut. Rubriku ze Slovenska pripravil Zdenek Sloboda EKONOMIKA Odbory jednaly s vladou Predstavitele Ceskomoravske konfederace odborovych svazu (CMKOS) vyjadrili 5.unora na schuzce s vladou spokojenost s jejim dosavadnim pusobenim. Nejvetsi odborova centrala v CR kladne hodnoti zejmena dosavadni prubeh revitalizace. Stanovisko odboru k Zemanove mensinove socialnedemokraticke vlade se meni soucasne se zotavovanim ceske ekonomiky z jeji nedavne recese. Napriklad podle Hospodarskych novin oznacil predseda CMKOS Richard Falbr ministra prumyslu a obchodu Gregra za "nejvetsiho milacka" odboru v Zemanove kabinetu. Pritom jeste pred rokem zadali odborari jeho odstoupeni. Falbr dokonce pripustil mozny podpis Socialniho paktu, o ktery vlada usiluje od sveho ustaveni. Odbory vsak byly i kriticke, zejmena v oblastech bytove problematiky. I zde vsak ocenily vstricny pristup kabinetu k dialogu. CMKOS chape revitalizaci jako predstupen k odpovedne privatizaci pote, co byly strategicke podniky zachraneny a situace se po predesle prekotne privatizaci stabilizovala. Ve verejnych sluzbach vsak zaujima jine stanovisko. Denik Pravo citoval Falbra, jenz byl spokojen s ujistenim vlady, ze "ani veznice, ani posty, ani ostatni verejne statky se u nas privatizovat nebudou." Pozitivni prinos dialogu odboru a zamestnavatelu za vladu vyzdvihl ministr prace a socialnich veci Vladimir Spidla. EU podpori cesky venkov miliardami korun Evropsky komisar pro zemedelstvi, rozvoj venkova a rybarstvi Franz Fischler a ministr financi Pavel Mertlik podepsali v Praze 5.unora dohodu o programu Sapard. V jeho ramci prispeje EU na cesky venkov do roku 2006 az 5,7 miliardami korun. Dve tretiny z techto prostredku maji byt investovany do modernizace zemedelstvi a potravinarstvi a do ochrany zivotniho prostredi a kvality vody. Zbyvajici cast penez bude pridelena ministerstvu pro mistni rozvoj. Program Sapard ma pokryvat projekty az do vyse 75% nakladu, zbytek musi financovat CR. Navic v pripade podnikatelskych projektu si zadatele musi 50% hradit sami. Hospodarske noviny upozornuji, ze k rozbehnuti programu je nutne akreditovat agenturu Sapard jak v CR, tak v EU. Ministr zemedelstvi Jan Fencl tuto proceduru trvajici nekolik tydnu zahajil pocatkem unora. U Evropske komise bude obdobny krok podle Fischlera trvat o neco dele. Pri sve navsteve se evropsky komisar rovnez vyjadril proti zakazu dovozu hoveziho masa z EU do Ceska. Uvedl, ze hovezi maso z EU je bezpecne a navic cesky zakaz omezuje spotrebitelskou volbu. Ministr Fencl to odmitl s tim, ze CR se i touto cestu zatim dari zabranovat vyskytu tzv. nemoci silenych krav (BSE). Harvardsky prumyslovy holding nesmi nakladat s majetkem Prazsky Mestsky soud vydal predbezne opatreni, podle ktereho se predstavenstvo Harvardskeho prumysloveho holdingu musi zdrzet veskereho nakladani s majetkem. Podle MF Dnes ma toto opatreni z 6.unora zabranit, aby do holdingu nadale proudily bezcenne kupony z azerbajdzanske privatizace. Drobne akcionare takto ochuzovaly nezdarene obchody Viktora Kozeneho. Ekonomickou rubriku pripravil Radim Hladik Kurzovni listek Ceske narodni banky (platny od 7.2.2001) ---------------------------------------------------------- 1 EUR=34,680 Kc zeme mnozstvi kod kurz Belgie 100 BEF 85.969 Finsko 1 FIM 5.833 Francie 1 FRF 5.287 Irsko 1 IEP 44.035 Italie 1000 ITL 17.911 Lucembursko 100 LUF 85.969 Nizozemsko 1 NLG 15.737 Portugalsko 100 PTE 17.298 Rakousko 1 ATS 2.520 Recko 100 GRD 10.178 SRN 1 DEM 17.732 Spanelsko 100 ESP 20.843 ---------------------------------------- Australie 1 AUD 20.354 Velka Britanie 1 GBP 54.441 Dansko 1 DKK 4.647 Japonsko 100 JPY 32.395 Kanada 1 CAD 24.610 Madarsko 100 HUF 13.073 Norsko 1 NOK 4.239 Novy Zeland 1 NZD 16.411 Polsko 1 PLN 9.130 Slovensko 100 SKK 79.377 Slovinsko 100 SIT 16.083 Svedsko 1 SEK 3.890 Svycarsko 1 CHF 22.564 USA 1 USD 37.125 MFF 1 XDR 48.442 KULTURA Cesi vystavuji se Slovaky v Americe Premier Mikulas Dzurinda zahajil 1.unora v New Yorku mesic slovenske kultury. Spolecne se Slovaky zde vystavuji take cesti umelci. Dosud nejrozsahlejsi prezentace slovenskeho umeni zahrne vytvarna dila, hudebni, tanecni i filmove produkce. Prehlidku zahajila spolecna cesko-slovenska vystava, na niz se predstavili cesti umelci vyznamenani prestizni Cenou Jindricha Chalupeckeho a Slovaci, kteri obdrzeli obdobnou cenu TONAL. Jsou mezi nimi napriklad Vladimir Kokolia, Katerina Vincourova, za Slovensko Patrik Kovacovsky nebo Dorota Sadovska. Podle CTK vystoupi v New Yorku napriklad bratislavske Divadlo Astorka ci Divadlo tance rezisera Jana Durovcika, sopranistka Lubica Vargicova a Moyzesovo kvarteto, ktere zahraje skladby slovenskych skladatelu. Mezi hranymi a dokumentarnimi snimky budou promitnuty take filmy Juraje Jakubiska nebo oscarovy Obchod na korze Elmara Klose. Soucasti prehlidky budou rovnez Dny slovenske zidovske kultury. Zemrel fotograf Zdenko Feyfar Ve veku 87 let zemrel 3.unora fotograf Zdenko Feyfar. Nejcastejsim nametem jeho fotografii byla priroda - proslul jako fotograf Krkonos. Vyznamne jsou ale take Feyfarovy fotografie Prahy a portrety, napriklad Josefa Sudka, s nimz jej pojilo pratelstvi. Feyfar studoval nejdrive medicinu, pozdeji Statni grafickou skolu, kde posleze prednasel. Pracoval take jako fotograf Filmovych atelieru Barrandov, byl clenem umeleckeho sdruzeni Manes. Casto take vystavoval v zahranici. Podle odborniku byl jednim z nemnoha fotografu krajinaru, kteri odolali prvoplanove libivosti prirody a svymi zabery se dostali krajine "pod kuzi." Kulturni rubriku pripravila Martina Oplatkova SPORT Cesti cyklokrosari ziskali na MS sest medaili Cesti cyklokrosari zahajili sve triumfalni tazeni na MS v Tabore jiz v sobotu 3.unora, kdy vybojovali dve medaile v kategorii do 23 let. Jako druhy za viteznym Belgicanem Svenem Vanthourenhoutem projel cilem Tomas Trunschka a v cilove rovince vybojoval treti misto David Kasek. Ohromny uspech zaznamenali v zavode junioru - ziskali kompletni sbirku medaili, coz se v historii ceskeho cyklokrosu jeste nepodarilo. Uz od zacatku diktovali tempo, zpocatku to byl Radomir Simunek mladsi, po patem kole pak Martin Bina. Ten viteznou pozici udrzel, druhy skoncil Simunek a treti Jan Kunta. Uspech domacich pak v nedeli korunoval Petr Dlask, ktery si za ohromneho nadseni publika dojel v nejsledovanejsim zavode 52. svetoveho sampionatu v cyklokrosu pro stribro, kdyz na vitezneho Belgicana Erwina Verveckena ztratil jedinou sekundu. Treti dojel De Clercq z Belgie. CR tak ziskala prvni medaili v elitni kategorii od stribra Karla Camrdy v roce 1992. Na trati, ktera byla po obleve plna vody, uspeli i dalsi cesti zastupci - Jiri Pospisil se propracoval na vynikajici pate misto, Vaclav Jezek uzaviral prvni desitku a ctyrnasobny mistr sveta Radomir Simunek dojel 15. Renata Vlasakova Cesky utocnik Jan Koller byl v Belgii zvolen fotbalistou roku Cesky fotbalovy reprezentant Jan Koller ziskal 31.ledna cenu pro nejlepsiho fotbalistu Belgie za rok 2000. "Zlatou kopacku" vyhral utocnik Anderlechtu s velkym naskokem pred svym klubovym kolegou Y.Vanderhaeghem. O Kollerove prvenstvi rozhodli novinari, treneri, funkcionari a drzitele Zlate kopacky z minulych let. Koller je za 30 let existence teto souteze prvni Cech a sedmy cizinec, ktery trofej ziskal. Koller prisel do Belgie v roce 1996 z prazske Sparty. Sazelo na nej malo fotbalovych znalcu, ale presto se dokazal prosadit. V sezone 1999/2000 se stal nejlepsim strelcem belgicke ligy. Velkou praci odvedl take v Lize mistru, kde Anderlecht necekane postoupil do osmifinale. Belgicti novinari na Kollerovi ocenuji predevsim jeho nasazeni, obetavost a smysl pro kolektivni hru. Renata Vlasakova Celo hokejove extraligy beze zmen: vede Vsetin pred Zlinem a Pardubicemi 100.vyroci zalozeni klubu oslavila prazska Slavia vitezstvim nad uradujicim mistrem - Spartou 7:2. Vysledky ostatnich zapasu 43.kola: Havirov-Trinec 5:4, Vsetin-Zlin 1:0, Karlovy Vary-Kladno 2:3, Litvinov-Plzen 5:2, Pardubice-Vitkovice 1:2, Ceske Budejovice-Znojmo 2:3 Vysledky odlozeneho 42.kola: Trinec-Ceske Budejovice 4:2, Vitkovice-Karlovy Vary 4:0, Zlin-Pardubice 3:2, Znojmo-Vsetin 2:7, Sparta-Plzen 4:2, Slavia-Havirov 4:2, Kladno-Litvinov 0:5 red Strucne: * Na Svedskych hrach, jez jsou soucasti Euro Hockey Tour, prohrali cesti hokejiste prvni dva zapasy: s Ruskem 1:2 (0:0, 0:1, 1:1) a s Finskem po prodlouzeni 2:3 (2:1, 0:0, 0:1-0:1). red POCASI I kdyz prave prozivame zimni obdobi, aktualni pocasi (pres den 4 - 12 stupnu Celsia) velmi napadne pripomina jaro. Po snehove bohatem vikendu prisla na prevaznou cast uzemi republiky vyrazna obleva. Tato skutecnost nemile prekvapila vlekare, ale pro naruzive lyzare zustavaji zachranou nejvyssi horske vrcholy, ktere nedostatkem snehove pokryvky netrpi. Jinak prevlada polojasno az oblacno. Martin Roubal *-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*- PRILOHA - ROZHOVOR CAROLINY Justice je obrazem spolecnosti, rika Jaroslav Bures V socialne demokraticke vlade budete jedinym nestranikem. Jake vyhody a nevyhody pro Vas z toho vyplynou? Vyhody asi zadne (smich). Mozna, ze budu mit lepsi vyjednavaci pozici pri prosazovani svych legislativnich predstav. Ale to je spise otazka schopnosti a ochoty vyjednavat a chapat, ze nejenom reforma justice, ale stav cele justice je predmetem zajmu spolecnosti, ze se neomezuje jen na nektere skupiny obyvatelstva nebo konkretni okruhy. Nevyhody mohou byt tam, kde potrebujete pri prosazeni svych predstav financni prostredky, protoze je evidentni, ze ministr, ktery je clenem strany, jez vetsinove vladne teto vlade, muze mit vyhodnejsi pozici. S jakou odezvou se setkala reforma obcanskeho soudniho radu, na jejiz priprave jste se podilel? V odbornych kruzich ma novela ohlas vseobecne priznivy. Jaky bude ohlas v radach verejnosti, to uz je otazka, jak budou soudci pravidla rizeni aplikovat. Budou-li je aplikovat spravne, pak se muze hodne zmenit v rychlosti rizeni a ve vymahatelnosti prava. A ja nemam duvod predpokladat, ze by tomu tak nebylo. Proc dochazi k reforme soudnictvi az ted? Driv nebyly nedostatky v soudnictvi patrne? Samozrejme ze byly. Soudnictvi je zivy organismus. Ten nelze reformovat staticky, nemuzete tovarnu soudnictvi zastavit, prestavet budovu, vymenit stroje, lidi a zarizeni. Soudnictvi musi fungovat, kazdy den musi byt projednavany zaloby, kazdy den musi probihat hlavni liceni v trestnich vecech. Reforma musi prichazet tak, aby na jedne strane ten organismus zachovala funkcni a na druhe strane, aby do nej prinasela takove zmeny, ktere jeho fungovani zlepsi. Je potreba zmenit pravidla rizeni pred soudem, je treba klast duraz na odbornost soudcu. Tyto myslenky tady samozrejme lezely nejmene od poloviny 90. let, ale dusledkem faktickeho usporadani politickych pomeru se je nedarilo prosazovat v podobe nejake velkolepe reformy. Hlavne vsak nebyla vule prijit s tak velkorysym projektem, s jakym prisel pan ministr Motejl. Od rozhodnuti pristoupit k takove reforme k jejimu konecnemu dusledku, tzn. k prijeti zakonu v parlamentu, je pomerne dlouhy legislativni krok. Vzhledem k Vasi dlouholete praxi u Nejvyssiho soudu a z postaveni predsedy Vrchniho soudu jiste znate dopodrobna praci nekterych soudcu, tedy i jejich nedostatky. Date podnet k tomu, aby nekteri opustili sva mista? Co bude ve funkci ministra, to nemohu zatim predpokladat, protoze do budov ostatnich soudu zatim nevidim, i kdyz soudce znam. Civilni soudce znam temer vsechny osobne v cele Ceske republice, cimz se kazdy pochlubit nemuze. Samozrejme ze jsou soudci lepsi, horsi, prumerni a vynikajici, tak jako jsou horsi, vynikajici a prumerni lekari. Justice je obrazem spolecnosti. Nemyslim si, ze by na tom byla soudcovska profesni skupina hur nez ty ostatni. To bych si dokonce dovolil tvrdit, ze lepe. Justice je tak razantne omlazena jako zadna jina profesni skupina. Pres 80% soudcu bylo jmenovano po roce 1990 a nekteri z nich dokonce zacali az po listopadu studovat. Z tohoto hlediska je justice velmi mlada, nekdy malo zkusena, ale odborne na slusne urovni. Mlada generace je odborne stale lepsi a lepsi. Prochazi narocnymi prijimacimi pohovory, nejen po strance odborne, ale i po strance psychologicke. Bohuzel vetsina uchazecu z rad absolventu pravnickych fakult u pohovoru neobstoji. Ten odpad jsou asi 4/5. Uz na zacatku se uchazeci o praci v justici vyrazne filtruji. Jestli je to dobre nebo spatne, to teprve budeme muset revidovat, protoze ti lide jsou velmi mladi. Napada Vas ted nejaky Vas predchudce, tedy ministr spravedlnosti, kteremu byste se chtel priblizit? Ne, ja mam ponekud jine cile. Od kazdeho bych se nechal necim inspirovat. Zejmena tim, co nedelal, a co ja bych si myslel, ze delat mel. Ale vzor, v jehoz slepejich bych hodlal kracet, nemam. Projevuje se u Vas profesionalni deformace? Kdyz se vecer vracite unaveny ze zamestnani, "odkladate talar na vesak" anebo mate i doma tendenci "vynaset rozsudky"? Trpim vlastnosti, ze nesnasim situace, kdy se ma rozhodnout a nikdo nerozhoduje. Kdyz to vidim kolem sebe, trapi me to. S tim mam vnitrni problemy i v zivote obcanskem. Nesnasim neporadek, kdyz veci nemaji rad, nesnasim neschopnost ridit a organizovat. Kdyz to vidim, nekdy se do toho nevedomky zapojim, coz nekdy muze pusobit tak, ze jsem treba i v osobnim zivote prilis autoritativni. To byste se musela zeptat manzelky, znamych, pratel. Spis si myslim, ze mam sklony i v domacim zivote rozhodovat, nez ze nemam. Ale to neprameni z toho, ze jsem soudcem. Znam soudce, kteri tyto sklony vubec nemaji. Je to otazka meho osobniho zalozeni. Otazky Jaroslavu Buresovi jeste pred jeho jmenovanim ministrem spravedlnosti polozila Marketa Bartosova ----------------------------------------------------------------------- Zpravy, a to i ve zkracene podobe, je mozno publikovat vyhradne s oznacenim "CAROLINA". Tydenik posilame zdarma. Prispevky, pripominky a dopisy nam posilejte na adresu: CAROLINA@mbox.fsv.cuni.cz Zajemci o tento casopis mohou zaslat objednavku na adresu: LISTSERV@cesnet.cz Text objednavky pro ceskou verzi musi byt: SUBSCRIBE CAR-CS Jmeno Prijmeni nebo pro anglickou mutaci: SUBSCRIBE CAR-ENG Jmeno Prijmeni Zrusit zasilani lze poslanim dopisu na LISTSERV@cesnet.cz: SIGNOFF CAR-CS pro ceskou, resp.: SIGNOFF CAR-ENG pro anglickou verzi. Prosime odberatele, aby nam neposilali automaticke odpovedi. Rozesilani Caroliny na Vasi adresu lze docasne zastavit zaslanim prikazu SET CAR-CS NOMAIL opet na adresu LISTSERV@cesnet.cz Neposilejte prosim prikazy SUB, SIGNOFF, NOMAIL a dalsi na adresu CAR-CS@cesnet.cz nebo CAR-ENG@cesnet.cz! Archiv Caroliny je na adrese http://www.cuni.cz/carolina